Forgie (v šatke) a Naga vzadu :D
Forgie (v šatke) a Naga vzadu :D
Ak by ste nám niečo chceli napísať, poprípade "spriateliť" (nemám rada ten výraz...) naše stránky, ozývajte sa na:
forgie: ewar089@azet.sk   
            ewar089 (prosím si sovku) na priori-incantatem (som hrdý bystrohlavčan!!! :D :D už aj na pottermore ^^)
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.



.
.
harry-hermione-and-ron.jpg
One step closer...

Preľakla som sa a to veľmi. Trhlo ma, prudko som sa obrátila, cítila som, ako sa mi klepú ruky a srdce bije akoby chcelo vyskočiť z hrude. Stále som nechápala, čo si mám o tom všetkom myslieť. Bol to veľmi nechutný vtip, veľmi... Drali sa mi do očí slzy...

Celá trasúca sa som sa narýchlo pokúsila zotrieť zo seba osuškou penu, no zaslzenými očami som dobre nevidela. Do osušky som si teda zavinula vlasy a spravila z nej turban, rýchlo som sa pokúšala obliecť sa, no vôbec sa mi to nedarilo, príliš som sa triasla. Vybehla som z kúpeľne najrýchlejšie ako som v tomto stave dokázala, no nebolo to nič moc, dokonca sa mi kĺzali mokré chodidlá v lodičkách, no bolo mi to úplne jedno, aj keby som si mala dolámať nohy. Bežala som doslova ozlomkrky dole schodišťami, zrážala som študentov, proste som sa im nestíhala vyhýbať... Osuška mi medzi časom spadla z vlasov, stihla som ju však v behu zachytiť a nechať ju viať za sebou spolu s mokrými dlhými vlasmi.

Konečne som po nekonečnej dobe dobehla do knižnice. Cítila som, ako mám doráňané nohy po behu vo vysokých topánkach, ako sa mi lepia mokré šaty na pokožku aj to, ako sa mi zliepajú neforemné vlasy do hrčiek. Ledva som lapala po dychu, bolel ma rozhorúčený hrtan, srdce sa mi skoro vytrhlo... to všetko mi bolo jedno, snažila som sa len čo najrýchlejšie sa skryť za nejaký regál kníh. Keby ma v tomto stave zbadala knihovníčka, asi by ma vykázala z knižnice.

Nevedela som, čo hľadať ani do ktorého oddelenia ísť, pýtať som sa, pochopiteľne, nemohla. Ani som netušila na čo sa to pýtať chcem. Musela som hľadať na vlastnú päsť. Priam inštinktívne, len s ťažko spolupracujúcim mozgom som si rekapitulovala názvy oddelení či tituly, s ktorými som už mala tú česť, no žiaden sa mi nezdal ako dostačujúci. Čo teraz, čo teraz?! panikárila som čoraz viac. Akoby nestačilo to, ako sa momentálne cítim... Nič, absolútne nič mi nenapadalo, začala som teda len náhodne čítať názvy na chrbtoch kníh... Asi som mala pre zmenu viac šťastia ako rozumu, mám pocit, že som v správnom oddelení. Spustila som mokrú osušku na zem a začala náhle vyberať knihy z políc. Prechádzala som zoznam tém, ktorých sa venovali, no nič. Sklamala ma prvá, druhá... tretia taktiež a štvrtú som rovno preskočila... piata... niečo ma konečne zaujalo až v šiestej, no nič z popísaných vecí sa nevzťahovalo na podozrivé zrkadlo... nie príliš nadšená som ju vrátila do police.

Hľadáš niečo?" začula som vedľa seba Hermionin hlas. Opäť som sa strhla, sedela za najbližším stolíkom a niečo usilovne písala, asi domácu úlohu. Vôbec som si ju doteraz nevšimla. Musela som pár sekúnd rozdýchavať prekvapenie, kým som jej bola schopná odpovedať: „ Áno... ale neviem... neviem čo..." vykoktala som.

Ako to myslíš?" zahľadela sa na mňa skúmavo kým ja som sa nanovo rozhodla hľadať v zoznamoch kníh.

Narazila som na zvláštny druh mágie s ktorým som sa ešte nestretla... neviem, čo si mám o ňom myslieť..."

Aký ,zvláštny druh mágie'?"

Vyčerpane som sa obomi rukami oprela o policu pred sebou a opäť sa na ňu zadívala, „ Počula si už niekedy o takom... akoby... proste čudnom zrkadle? Ktoré neukazuje len tvoj obraz ale aj ostatných ľudí..."

Znovu ma skúmala pohľadom.

Akých ľudí?"

Ja neviem!" potriasla som zúfalo hlavou... „ iných, ľudí, čo v miestnosti vôbec nie sú... možno aj mŕtvych..."

Hermiona v momente zatresla svoj notes aj ťažkú knihu pred sebou, všetko si bleskurýchle pobalila, ja som ju svojimi momentálne spomalenými reflexmi ledva stíhala sledovať. Všetky tie ťažké litánie chytila jednou rukou, na ne si ešte vyložila brko s fľaštičkou atramentu a rázne vykročila ku mne. Schytila ma za ruku a bez slova ťahala preč, ledva som si stihla zdvihnúť zo zeme svoju premočenú osušku. Do rýchlej chôdze sa mi ešte nechcelo, no Hermiona ma čo najrýchlejšie ťahala preč z knižnice do nejakej inej časti hradu, netušila som, kam ma to vedie, nemala som silu ani dych pýtať sa jej. Však sa to predsa dozviem... Tiež nehovorila nič a len ticho hľadela pred seba, rázne pochodovala so stisnutými perami.

Zastali sme pred vchodom do chrabromilskej klubovne, kým ja som opäť ledva dýchala, Hermiona rýchlo no zreteľne vyslovila heslo a už ma ťahala cez vchod do klubovne. Napriek momentálnemu času (alebo možno práve preň) bola takmer prázdna. Bez slova ma usadila na koberec pred krbom a tiež si sadla vedľa mňa. So zaťatou sánkou zobrala Ronovi z rúk Denného proroka a sklopila aj Harryho knižku, ktorú práve čítal. Ich pohoršené námietky s prehľadom odignorovala.

Harry..." začala trochu bez dychu, „ Pamätáš si ešte na to zrkadlo, ktoré si našiel v prvom ročníku?"

Zrkadlo z Erisedu?" prekvapene odvetil, no nevidelo sa mu neznáme.

Čo je s ním?" stále trochu rozladene sa opýtal Ron.

Ako vyzeralo?"

No ono..." začal Harry, no Ron mu v momente skočil do reči: „ Bolo veľmi vysoké, takmer až po strop a to tu v hrade vôbec nie sú stropy nízko! V prekrásnom zlatom tepanom ráme a stálo dvoch havraních nôžkach... myslím," uvažoval.

A čo nápis?" dychtivo som sa ponorila do vypočúvania, v jeho rozprávaní som spoznávala mnou nájdené zrkadlo v kúpeľni prefektov, „ Bolo v tom ráme niečo napísané?"

Áno..."

ČO?!" vyzvedala som, rástlo vo mne napätie.

Ron s Harrym sa na moment zamysleli, moje napätie by sa dalo krájať, „ Neviem, nečítal som to pozorne..." priznal zrazu Ron. Od sklamania som nedokázala zatvoriť ústa.

Myslím," začal však Harry, „ že niečo o ukázaní túžby srdca... mám taký pocit."

Ako to vieš?" hltala som každé jeho slovo, „ V akom jazyku bol ten nápis?"

Zvláštne sa na mňa zahľadel: „ Po anglicky, predsa."

Prosím?" spýtavo som zdvihla jedno obočie, vôbec mi to nedávalo zmysel.

Ako to myslíš, že po anglicky?!"

Ten nápis bol napísaný odzadu... tuším."

Ostala som niekoľko sekúnd ticho, musela som si zrovnať myšlienky v hlave. Niečo o ukázaní túžby srdca... dunelo mi v hlave. Veta bola napísaná po anglicky... odzadu... to mi vôbec nenapadlo... túžby srdca...

A čo vlastne to zrkadlo ukazuje?" nabrala som po chvíli odvahu sa opýtať, nebola som si istá.

Najtajnejšie želania..." ticho, so sprisahaneckým tajomnom v hlase vyriekol Ron.

Zmĺkla som a ostala som sedieť na koberci. Hlava mi ostala zvesená, hľadela som kamsi k mojim rukám pri prekrížených členkoch, no nevnímala som ich. Stále som myslela na to, čo sa stalo... na zrkadlo z Erisedu... na Monique- moju najtajnejšiu túžbu, ako som sa dozvedela. Nebola som schopná vyrieknuť slova aj keď som priam cítila, že potrebujem kričať. Všetko to by však bolo zbytočné, vedela som to... Monique... hučalo mi v hlave, stále viac a viac, omnoho mocnejšie ako keď som bola vydesená či keď som bežala, krv valiaca sa do mojich uší bola úplne ohlučujúca... Monique... V očiach ma opäť štípali slzy. Vedela som, že je to pravda... že skutočne túžim po Monique.

Narazila si na zrkadlo z Erisedu?" spýtala sa ma zrazu ticho Hermiona. Chvíľu mi trvalo, kým som sa opäť znormalizovala, sústredila sa, snažila sa plne rozmýšľať, „ Nie... Počula som niekoho na chodbe sa o ňom rozprávať... neviem koho, ešte tu nepoznám každého," pokrčila som plecami.

Všimla som si, ako si všetci traja vymenili zvláštne pohľady, nevedela som, čo si o tom mám myslieť. Príšerný pocit...

No tak... Kde je zrkadlo z Erisedu ter..." naklonil sa ku mne nadšene Ron, no Hermiona po ňom pohotovo hodila jeho Denného proroka, aby ho umlčala.

Už sa k tomu zrkadlu radšej nevracaj, dobre? Nie je správne lipnúť na snoch, určite to vieš..." položila mi na plece dlaň, „ Veľmi veľa čarodejníkov sa už vďaka nemu zbláznilo a to zrkadlo za to nestojí. Dumbledore už dávno povedal, že ho premiestni... očividne sám nemôže." povzdychla si nakoniec.

Nepôjdeš už k nemu viac, že?"

Len som pokrútila hlavou stále neschopná slova. Niečo ma ťažilo na hrudi, priam bytostne som tom cítila. Bolo to príšerné.

Ehm... Hermiona? Ako vlastne dopadol tvoj rozhovor s profesorom Moodym?" začal Harry, bolo jasne cítiť, že sa snaží zmeniť tému.

Nijako!" náhle ožila Hermiona, nazúrene vydýchla a potom pokračovala, „ Úplne sa so mnou odmietal zhovárať, poslal ma preč a zabuchol mi pred nosom dvere!"

Asi len naozaj nechcel preberať svoje vyučovacie postupy s tebou, Hermiona," zasmial sa Ron, za čo si vyslúžil nenávistné prepichnutie pohľadom.

Prečo si za ním šla?" pokúsila som sa zapojiť do debaty.

Chcela som len... upozorniť na to, že dnešná hodina obrany proti čiernej mágii bola až príliš názorná... Chudák Neville."

Čo ti povedal, kým pred tebou zatresol dverami?" snažila som sa vyzvedať, po tom dnešnom rozhovore som mala totiž v pláne sa s ním pozhovárať, vyjasniť si niekoľko vecí. Možno ich zistiť aj násilím.

Že študentov po vyučovaní neprijíma, že sa so mnou nehodlá baviť, nezaujíma ho to... bol proste odporný! Úplne neprofesionálne správanie!" ponosovala sa. Nepríjemné však na to bolo to, že ak som si s ním skutočne potrebovala niečo vysvetliť, musím nájsť iný spôsob, ako sa s ním dať do reči...


Netušila som ako. Lámala som si s tým hlavu celý večer, ledva som spala i v noci, trápilo ma to. Znepokojovalo, čo všetko môže vedieť. Nič som však nevymyslela ani do najbližšej hodiny Obrany proti čiernej mágii. To bol skutočný problém..

Znovu ako stále som sedela s Drewom v zadnej lavici a obaja sme nedávali pozor. Drew si písal z niečoho úlohu, ja som sa opäť zabávala s brkom a najnovším výtlačkom Denného proroka. Mám pocit, že som si ho predplatila len na to jediné...

Práve, keď som Viktorovi Krumovi dokresľovala na strnisko skutočne nevkusnú briadku inšpirovanú slučkami ozdobného písma z etikety fľaštičky od atramentu mi však napadlo niečo revolučné. OK, revolučné to nebolo... nebol to ani dobrý nápad, mala som však pocit, že za ten pokus minimálne bude stáť. Stále ma ťažil nepríjemný pocit z tej nevedomosti, ktorú som voči pánovi profesorovi mala. Tlačil ma čas.

Tak som si utrela hrot brka do vreckovky, silne zavrela fľaštičku atramentu, postavila som sa v úplne tichej triede a hodila ju do tabule práve, keď na ňu zanietený Moody písal nadpis dnešnej látky. Všetky hlavy sa v momente s pobúrenými citoslovcami strhli ku mne, niekto dokonca zahvízdal, niekoľko slizolinčanov sa chichotalo. Po pár nanajvýš zvláštnych sekundách triedou otriasol rev: „ KTO TO...?!"

Ja," s hraným pyšným tónom som skočila Divookému do reči. Otočil sa a aj keď bol celý zašpinený od atramentu, jasne mu bolo vidno pulzujúci žilu na čele i červeň v tvári. Skleneným okom nekontrolovateľne krúžil v páske, zdravým na mňa upieral pohľad hoden masového vraha. Potlačila som záchvev strachu, naopak, odvážne som sa narovnala.

ČO TO, DO PEKLA, MALO ZNAMENAŤ?!" zreval znovu, niekoľko žiačok v predných laviciach sa stiahlo.

Dobre, teraz to treba doraziť niečím vtipným, pomyslela som si, „ Skúška aurorskych reflexov?"

Moody si zobral od najbližšej študentky vreckovku a snažil sa utrieť si z tváre atrament, pokým si niečo nazlostene hundral. Nepríčetne sa triasol od hnevu a zúrivosti, tvár bola stále červenejšia. Všade naokolo šíril hrôzu.

Za toto dnes ostanete po škole!!" zreval naposledy, no bolo na ňom vidno, že sa snaží ovládať. Spokojne som si sadla na stoličku a uškrnula sa na nechápavého Drewa.

28.10.2011 12:54:45
evaprc

Aké druhy poviedok (nemusia byť z tejto stránky) máte najradšej? :)

Romantické <3 (11 | 53%)
Hororové :) (3 | 14%)
Humorné :D (7 | 33%)
Dramatické ( | 0%)
Harry-Potter-Diagon-Alley.jpg
dh27.jpg


Take it on the other side... 

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one