Forgie (v šatke) a Naga vzadu :D
Forgie (v šatke) a Naga vzadu :D
Ak by ste nám niečo chceli napísať, poprípade "spriateliť" (nemám rada ten výraz...) naše stránky, ozývajte sa na:
forgie: ewar089@azet.sk   
            ewar089 (prosím si sovku) na priori-incantatem (som hrdý bystrohlavčan!!! :D :D už aj na pottermore ^^)
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.



.
.

Just one question but no answer

Mad-Eye-mad-eye-moody-317974_600_400.jpg
Just one question but no answer

Meškáte," privítal ma nevrlo profesor Moody pri mojom príchode do učebne.

Len minútu," upozornila som ho, na čo mi niečo odvrkol a potom odkrýval kamsi dozadu triedy. Ostala som bez pohnutia stáť na mieste, len som ho ticho sledovala. O chvíľu sa opierajúc o palicu vrátil s vedrom vody a handrou v ruke. Akonáhle vedro položil, hodil handru po mne: „ Upracte celú triedu bez použitia mágie a nevynechajte, láskavo, tú tabuľu, na ktorej ste dnes skúšali moje reflexy aurora. Práca utužuje charakter..." zamrmlal a odišiel do svojej pracovne.

Nepovedala som ani slovo, bola som ochotná vyžrať si všetko do poslednej chvíle a úprimne, manuálna práca mi padla skutočne vhod. Perfektne sa pri nej rozmýšľa, takmer tak dobre ako pri prechádzke. Nereptala som pri čistení atramentu z tabule, podlahy a všetkého okolo nich, pri utieraní prachu z kostry draka zavesenej pri strope triedy a nepadlo mi za zle ani ani ručne, bez akejkoľvek rukoväte vydrhnúť podlahu. Už dávno som sa necítila tak prospešne.

Moody prišiel akoby na zavolanie, presne vtedy, keď som mokrú a vyžmýkanú handru prevesila von cez otvorené okno. Nepovedal nič, len niečo zavrčal, no skôr to znelo ako ťažkopádne dýchanie. Všetko prezrel, nemal však vôbec výhrady. Potom sa ku mne otočil s nevraživým výrazom na tvári: „ Nemyslite si, že som sprostý, viem, že tu nie ste len tak. O čo vám ide?!"

Chcem sa vás opýtať, odkiaľ o mne viete tak veľa. Napríklad to, že neviem vyčarovať patronusa."

Patronus je skutočne obtiažne zaklínadlo. Skúšali ste ho vôbec tak, ako som vám poradil?"

Neodbočujte od témy, láskavo, a odpovedajte mi," zostril sa mi hlas, „ Odkiaľ to všetko viete?"

Uhol pohľadom, odvetil až po chvíli: „ Je to jasné, stačí sa na vás pozrieť! Nedržíte v sebe jedinú peknú myšlienku!" zareval útočne.

To nie je všetko, sám ste povedali, že ma dobre poznáte! Pýtam sa ešte raz, odkiaľ?!" zvýšila som hlas aj ja, mrazivý podtón sa v ňom ešte zvýraznil.

Vy nemáte právo sa ma vôbec nič pýtať! Radšej s tým skončte a odíďte!" vyzval ma a otočil sa mi chrbtom.

Nie! Pýtam sa vás, odkiaľ ma tak poznáte?!" od hnevu som hmatala vo vrecku riflovej minisukni po prútiku. Nehodlala som ho použiť, bol to len reflex, Moody sa však bleskovo zvrtol a zreval: „ Expelliarmus!"

Salvio Hexia!" zvolala som prvé, úspešne som tým odklonila zaklínadlo, rozbilo však pohár nejakého hnusu. Sakra, pomyslela som si, tej čerstvo umytej a ešte mokrej podlahy mi bolo ľúto.

Divooký sa však nedal, vrhol po mne ďalšie zaklínadlo, vyhla som sa mu a odpovedala mu naň, bohužiaľ, neúspešným odzbrojením.

IMPEDIMENTA!" pokúsil sa ma spomaliť, no do cesty zaklínadlu som rýchlo vyčarovala niekoľko kanárikov pomocou zaklínadla Avis, tie sa bezvládne vznášali po učebni.

Aqua Eructo!" zvolala som, zatiaľ čo Moody na okamih zaváhal, no vodu z môjho prútika zamrazil a tá v ľadových kryštáloch padala na zem.

Petrificus Totalus!" zreval opäť, no bola som rýchlejšia, zaklínadlo „ Confringo!" som namierila na glóbus po jeho boku, ten s rachotom vybuchol. Úspešne to profesora vyviedlo z mieri, neviem, či v dese alebo naschvál, no z jeho prútika vyšľahla červená žiara, ktorú však ako poskočil na mieste vyslal kamsi nad moju hlavu: „ Expelliarmus!"podarilo sa mi ho úspešne odzbrojiť, prútik mu vystrelilo z ruky až kamsi do rohu miestnosti, no jeho nedávna zle mierená kliatba rozbila pohár nejakej látky na polici. Ten spadol a tekutina mi zasiahla útočne natiahnuté ruky držiace prútik a úplne ich spálila. Od bolesti mi vbehli do očí slzy a prútik som pustila na zem, nanešťastie sa mi podarilo ešte sa aj pošmyknúť na zmesi neznámej látky spolu s ľadom a vodou na podlahe. Bezradne som padla a kým sa Divooký snažil znovu nájsť svoj prútik, ja som si zatiaľ hrýzla celou silou do pery, aby som niečím prehlušila bolesť v rukách a naťahovala som sa po svoj prútik.

Silencio!" presvišťala mi žiara svetla nad hlavou, očividne nezaregistroval, že som medzi časom spadla na zem. Len to ma zachránilo.

Nehýb sa!" vyslala som zaklínadlo pomedzi lavice, to však účinne zasiahlo profesora a ten sa bezvládne zosypal na zem. Celá rozhorúčená a naštvaná som sa postavila na nohy snažiac sa nevnímať bolesť páliacej kože na rukách. Akoby mi ju poliala kyselina. Prútik som zvierala obomi rukami a čo najobozretnejšie som sa snažila priblížiť sa k nehybnému Moodymu. Sledovala som ho, až kým mu po chvíli neochabli ruky a nohy z neprirodzenej polohy a nepadli na zem. Všimla som si ako sa prevrátil a zastrčil si prútik pod kabát.

No tak," natiahol ku mne jednu ruku, „ nepomôžete mi vstať?"

Ani som sa nepohla, len ho na ďalej sledovala pripravená znovu zaútočiť. Moody si však naďalej nechal prútik pod kabátom, zodvihol svoju palicu a snažil sa dokrývať ku mne hundrajúc: „ Samozrejme, že nie... Šikovná a bezcitná... rovnako ako všetci."

Za tie slová som mala sto chutí ho počastovať nejakou príjemnou kliatbou, no ovládla som sa.

No tak, sklopte už ten prútik," v tom sa však zahľadel na polo zničenú triedu i na moje ruky. Triedu dal jedným šmahom prútika znovu dokopy, mne však nakázal, aby som šla za ním do pracovne. Neváhala som, hnev ma už postupne prechádzal a práve som si sama dokázala, že som stále schopná zdolať aj šialeného aurora. Trasúcimi sa rukami som sa teda snažila si vsunúť prútik späť do vrecka.

Posaďte sa," zavrčal na mňa a kývol hlavou ku jedinej stoličke v zanedbanej miestnosti. V momente mi bolo jasné, že je to určite to najšpinavšie miesto na hrade.

No tak, ukážte tie ruky," položila som ich na stôl. Profesor sa chvíľu hrabal v ďalšom zástupe fľaštičiek na inej polici, potom jednu vybral a snažil sa došúchať sa ku mne. Otvoril ampulku a zničenú kožu mi jemne pokvapkal. Trochu to zaštípalo, no nebolo to nič oproti tej bolesti z popálenia. Rukami mi aj tak reflexne trhlo. Potom vyčaroval obväzy a taktiež pomocou zaklínadla mi rany zaviazal. Obe ruky zafixoval nepeknými uzlíkmi na obväzoch, no to mi bolo jedno, bolesť už nebola taká silná.

Ďakujem," zašomrala som trochu urazene. Divooký si sadol na roh stola predo mnou, sklonil sa a snažil sa dívať obomi očami do tých mojich. Neznášala som to, bolo to desivé: „ Poprite už konečne svoju pýchu a skúste mi veriť, slečna. Zapracujte na tom patronusovi, dobre?!" zavrčal a potom sa znovu postavil, „ A teraz už choďte, zmiznite, svoj trest ste si odpykali!" pohodil nevraživo rukami. Nebolo mi treba dvakrát hovoriť, rýchlo som odišla. Bolo mi jasné, že dnes už z neho nič nevytiahnem, ak vôbec... že môžem byť rada, že som obišla bez ďalšieho súboju. Budem však musieť vymyslieť niečo iné na vytiahnutie jeho informácii...

01.11.2011 19:39:50
evaprc

Aké druhy poviedok (nemusia byť z tejto stránky) máte najradšej? :)

Romantické <3 (11 | 53%)
Hororové :) (3 | 14%)
Humorné :D (7 | 33%)
Dramatické ( | 0%)
Harry-Potter-Diagon-Alley.jpg
dh27.jpg


Take it on the other side... 

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one