Forgie (v šatke) a Naga vzadu :D
Forgie (v šatke) a Naga vzadu :D
Ak by ste nám niečo chceli napísať, poprípade "spriateliť" (nemám rada ten výraz...) naše stránky, ozývajte sa na:
forgie: ewar089@azet.sk   
            ewar089 (prosím si sovku) na priori-incantatem (som hrdý bystrohlavčan!!! :D :D už aj na pottermore ^^)
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.



.
.
1312662576825042.jpg
Dear Monique

 „ Milá Monique...

Viem, že ma nepočuješ, no predsa ti chcem toho toľko povedať... Všetko to, čo som za celé roky nemohla. Nemala som príležitosť, nebola si tu. Nemôžeš sa za to a ani ja nie. Nikto. No napriek tomu ma to veľmi mrzí a bolí. Hlavne teraz, keď každý deň stretávam bratov Weasleyovcov... Netvrdím, že by sme mali byť hneď milenkami, to nie... no predsa... Všetko, na čom som bola zatiaľ sama by sme prežili spolu. Všetko. S tebou by sa to určite zvládalo ľahšie... prepáč, som sebec. Chcem tým len povedať, že mi neuveriteľne chýbaš. Často si predstavujem, ako by si sa asi tvárila napríklad pri vôni nejakého môjho elixíru či tých bludoch, ktorými nás kŕmi Denný prorok. Aký by bol každodenný život s tebou, úplne každá drobnosť, aj cesta do učebne na hodinu by bola určite znesitelnejšia...

Takmer stále nad tým rozmýšľam... viem, že perfektný. Možno by si tiež milovala lietanie ako ja. Mohli by sme byť odrážačky tak, ako sú Fred s Georgom... Alebo by ťa, práve naopak, metlobal vôbec nebavil a kreslila by si ma z tribúny. Asi by si milovala kreslenie, no neostala by si len pri upravovaní fotografií v novinách ako ja. Alebo by si aj to nenávidela.

Uvedomujem si, že si mohla byť úplne iná ako som ja, že by sme sa možno nemali rady. Beztak by si bola to najlepšie v mojom živote. Už len to, že by bol niekto, kto by denne pri mne stál, pri kom by som mohla stáť ja a necítila nikdy viac samotu. Asi by sme boli ako dvojičky odsúdené na to, aby sme boli všade spolu... Je smutné, keď si človek uvedomí, že to najdôležitejšie vo svojom živote vlastne ani nemá... To isté sa deje teraz so mnou. Som sebec, znovu sa ti musím ospravedlniť.

No tiež sa ti musím priznať, toto by si vedela jedine ty, si predsa moja sestra, moje dvojča, ale vlastne... keby si žila, nebolo by sa k čomu priznávať. Časom som totiž prišla na to, že ľudia sa sami od seba nemenia, nepotrebujú to. Mení ich až ich okolie a ľudia, ktorými sú obklopení. Desí ma to, aká som... takmer bez emócii. Že nedokážem cítiť nič iné, iba bolesť... a možno strach a hnev. Samé negatívne pocity, že? Máločo je z toho však natoľko silné, akoby som možno potrebovala. Všetky veľké city jestvujú len vďaka láske... najväčší strach, žiarlivosť, radosť i najväčšia nenávisť. Skutočné city, ktoré hýbu svetom viac, ako výplody rozumu. Všetka moja láska umrela spolu s tebou a bojím sa, že v živote budem schopná len nejakej jej veľmi slabej napodobeniny. Že nebudem nikdy schopná skutočne milovať práve toho, kto si to najviac zaslúži, ak vôbec jestvuje... Že všetko, čoho sa v jej mene dopustím bude odpozerané od ostatných zamilovaných, nič nebude vychádzať z môjho srdca, ak vôbec nejaké mám. Asi vlastním len to, čo mi bije v hrudi... S tebou by som nebola touto troskou. Preto každý deň oplakávam tvoju smrť.. chýbaš mi. A chýba mi aj tá láska, čo odišla spolu s tebou. S vami dvomi by bolo všetko úplne inak, dokázala by som sa úprimne, naširoko usmievať. Usmievala by som sa už len preto, že si so mnou, preto, že mám dôvod sa vôbec smiať. Teraz to nedokážem ani z donútenia... Dúfam však, že všetku tú lásku, ktorú sme ti spolu s matkou pri odchode na (dúfam) lepšie miesto odovzdali, využívaš každý deň, že je ti prospešná, že ňou obdarúvaš všetkých, na ktorých ti tam, kde teraz si záleží, ale aj tých, ktorými si len obklopená. Aby ťa oni nedokázali zmeniť k horšiemu, ale ty ich k lepšiemu. Každý z náš žije len pre to, aby našiel svoje šťastie. Väčšina z nás ho hľadá v láske... verím, že máš oboje... a úprimne ti ich želám. Možno si ich nikto nezaslúži viac, ako ty. Kvôli tebe by som sa vzdala každého malého náznaku týchto dvoch cenností znovu a stále. Ty to určite vieš.


Milujem ťa.


Milujem ťa aj keď neviem, ako sa to robí. Vlastne to vôbec nedokážem... Snažím sa o to však každý deň a dúfam, že to cítiš.

No teraz už musím ísť... a už sa viac nevrátim. Nesmiem. Pre vlastné dobro a možno aj pre tvoje. Myslím, že by si to takto chcela tiež. Verím však, že sa raz určite znovu zídeme a vtedy už nebude existovať nič, čo nás bude musieť rozdeliť. Naplň svoj svet šťastím a láskou, pretože jedine preto sa oplatí jestvovať. Maj sa prekrásne, Monique... Naveky ťa budem milovať, aj keď neviem ako!"

29.10.2011 13:08:58
evaprc

Aké druhy poviedok (nemusia byť z tejto stránky) máte najradšej? :)

Romantické <3 (11 | 53%)
Hororové :) (3 | 14%)
Humorné :D (7 | 33%)
Dramatické ( | 0%)
Harry-Potter-Diagon-Alley.jpg
dh27.jpg


Take it on the other side... 

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one